PRÍBEH O MNE JE PRÍBEH O MOJOM UMENÍ
Som dievča z malej Slovenskej dediny. Od malička som žila s rodičmi a bratom na malej farme, blízko lesa. Vyrastala som s hospodárskymi zvieratami ale hlavne so psíkmi.
Vždy som bola umelecky založené dieťa, ktoré vyrezávalo z dreva a snažilo sa modelovať z moduritu či z plastelíny, no materiál bol veľmi drahý a nemohli sme si ho s rodinou dovoliť, preto som skôr modelovala z ílu, ktorý som našla v zemi a sušila výrobky na letnom horúcom slnku na kameňoch...
Môj život sa točil okolo zvierat, lesa a našej krásnej malej farmy.
No ako psíky zostárli a niektoré odchádzali smútok začínal prevládať v mojom živote, zvieratá neboli iba domáci maznáčikovia, ale boli moja rodina...
Jedine čo mi po nich zostalo, bolo pár rozmazaných fotografií a pár odtlačkov paciek v ílových príveskoch, ktoré som si vyrobila. Odišlo takto pár psíkov mojej rodiny, keď som dostala svojho vlastného prvého psíka.
Bola to drobná čivavka žltej farby...
Unka bola malá fenečka ale s veľkým charakterom a osobnosťou. Bola všade tam kde ja a naše puto bolo nerozlučné!
Bola somnou v dobrých i zlých časoch a ja som jej dala celé moje srdce.
Popri nej som si spravila strednú odbornú školu a dva stupne vysokej školy, no nevedela som si nájsť prácu vhodnú výške môjho vzdelania. Preto som nastúpila do zle platenej práce, ktorá vyžadovala veľké množstvo môjho času.
Po pár rokoch začala mať Unka zdravotné problémy a potrebovala častejšiu starostlivosť, čo mi ale táto práca nedovoľovala... Ku zdravotným ťažkostiam sa pridružili psychické problémy z odlúčenia takzvaná separačná úzkosť... Unka ňou trpela akonáhle som odišla z miestnosti a zažívala ju tak silno že si začala ubližovať...
Vtedy som si povedala dosť!
Dala mi celý svoj život a vernosť, no ja som ju nechávala 14 hodín doma samú kvôli práci, keďže sa v dlhú dobu iná nájsť nedala... Povedala som si že chcem pracovať doma, pre ňu a kvôli nej!
I keď som tvorila takmer celý život, nikdy to nebolo cielené vytváranie vecí pre zvýšenie mojej skúsenosti. Preto som sa začala poctivo a cielene venovať umeniu a modelovaniu šperkov a dekorácií z rôznych materiálov. Najprv boli moje výrobky detské a nie úplne reprezentačné, ale povedala som si že sa chcem zlepšovať a tak som vyrábala a vyrábala... V tie dni, ktoré som bola doma som trávila aj 12 hodín zlepšovania sa a modelovania. Dokonca aj v dni keď som bola v práci, tak ešte po príchode domou som si vždy na hodinu-dve sadla ku môjmu umeleckému stolíku a tvorila som.
Kedysi sa mi zlomili oba palce na rukách tak hnetenie hliny bolo v začiatkoch bolestivé, no aj tak ma práca z hlinou nesmierne bavila. A myslím že som napredovala správnym smerom. Začala som vytvárať predmety o ktoré bol celkom záujem a tak som mohla byť s Unkou doma viac.
Po prvé v živote som cítila smer vo svojom živote, cítila som, že toto je práca, ktorú chcem v živote robiť! Nevadilo mi tráviť všetky tie hodiny modelovaním, pretože to jednoducho milujem a napĺňa ma to šťastím!
Tvorila som deň i noc, popri polovičnom zamestnaní zatiaľ čo mi môj verný psík ležal spokojne na nohách...Aj keď bolo toto obdobie veľmi ťažké, na chvíľu bolo zase všetko dokonalé.
Ale ako Unka zostárla a začala trpieť stareckou demenciou a čiastočnou slepotou, začala som sa desiť dňa keď mi odíde. A nezostane mi po nej nič než pár fotografií... A zistila som že niesom jediný majiteľ zvieratka, ktorý sa každé ráno budí s úskostou že jeho verné zviera sa už neprebudí a nezostane potom už nič okrem spomienky..
Začala som sa venovať modelovaniu malých pripomienkovým amuletov so zvieracími podobizňami ale i modelovaniu veľkých hlavičiek zvierat do rámov. Unku som si vždy vytvorila ako prvú a tieto predmety mám doteraz vo vitríne a sú pre mňa cennejšie než zlato. Pri tvorbe detajlných zvieracích podobizní a malinkých prepracovaných amuletou sa moja kvalita práce zvýšila natoľko že som začala pracovať i na rôznych zákazkách, ktoré by som si predtým netrúfla. Samotný zákazníci ma nasmerovali ku Drakom a Magickým bytostiam. No vždy som chcela vkladať do môjho umenia trochu pridanej hodnoty. Začala som teda vytvárať Dračie sochy s Liečivými kameňmi. Niekto neznalý by si povedal že však je to len kus farebnej hliny s "šutrom" No nenechajte sa oklamať :) Mnohý Zákazníci mi písali ako ich Dračí spoločník v snoch ochraňuje skrz jeho kameň, iný zase cítia ich auru a pozitývnu silu... Vtedy som si to uvedomila.... Toto je to čo chcem robiť! Nie len tvoriť to čo milujem ale pomáhať realizovať PRÁVE VAŠE predstavy <3
Záľuba takto prerástla do malého podnikania a ja som mohla zostať doma pre Unku...
Ale..
Žiaľ, mesiac po tom mi Unka umrela..
Naozaj som poctivo drela a napredovala aby sme mohli byť spolu, no keď som cieľ dosiahla ona odišla... Zlomilo mi to srdce a táto rana ma bolí doteraz, no videla ma na správnu cestu som jej za to nesmierne vďačná a nikdy jej to nezabudnem. Teraz pracujem z domu a vytváram šperky a sošky pre ľudí a naďalej robím to čo milujem najviac!
Po boku mi teraz stojí už iný psík Lexi a Môj verný Manžel ktorý ma vždy podporoval - no na malú Unku nikdy nezabudnem, ona bola môj psík, ktorý mi zmenil život...